Starostlivosť

15. července 2008 v 18:57 | Dominika |  STAROSTLIVOSŤ O PSA
http://www.itsfortheanimals.com/images/S-pup-Fav.jpg
Základom zachovania plnej výkonnosti psa je vzorná starostlivosť o jeho "ubytovanie", čistotu, zdravotný stav a výživu. Dôležitou súčasťou starostlivosti o psa je sústavný nácvik, ktorý zaisťuje plnú ovládateľnosť psa. Podstatný význam pre dosiahnutie plnej využiteľnosti psa má aj dôkladný odpočinok.
Ak sú psy ustajnení v kotercoch musia mať dostatočnú ochranu proti nepriaznivým poveternostným vplyvom a možnosť dostatočného odpočinku. Každý pes musí mať vlastný koterec. Koterce budujeme na vyvýšenom suchom mieste, kde je zaistený dostatočný kľud. Otvorenou stranou sú obrátené na juh, juhovýchod alebo juhozápad. Zadnú plochú, ako aj bočné steny (u viacerých psov) je nutné upraviť ako nepriehľadné steny. Predná stena sa doporučuje v podobe oceľovej mreže s mrežovými dverami. Ak sa budete venovať svojmu psovi častejšie bude postačovať menší koterec s rozlohou cca 2 x 3 m, inak doporučujeme o rozmeroch 3 x 3 m alebo 4 x 3 m. Búdu je nevyhnutné zatepliť (osvedčuje sa 2cm polystyrén) medzi vnútornou a vonkajšou stenou. Strechu riešime s miernym sklonom aby sa dala otvoriť (umožní lepšie čistenie ) a okraje vchodu olemujeme plechom (často tieto otvory skončia rozhryzením a musíte pracne opravovať). Koterec môžeme vyrobiť buď z guľatiny priemeru 6 - 8 mm alebo z armatúrového pletiva ( používa sa do betónu ) s očkami 10 x 10 cm priemeru cca. 5 - 6 mm. Dvere sa otvárajú smerom dnu, vrch môžeme zastrešiť buď celý alebo iba do 2/3. Ak zastrešíme len do 2/3 tak na voľnú 1/3 použijeme tiež mreže ako na stenách, pretože pre psa nie je problém prešplhať aj 2 - 2,5 m vysokú stenu.

Výstroj psa pozostáva z:
náhubok, obojok, sťahovací obojok, vodítko krátke, vodítko dlhé, kefa, hrebeň, (poprípade aj postroj).
Ak sa chystáme na cvičisko základná výstroj by mala pozostávať:
vodítko krátke cca 30cm,
vodítko cca 120cm,
vodítko na obranu cca 300cm,
stopovacie vodidlo 10 - 15m,
obojok sa najlepšie osvedčuje reťazový (sťahovák),
aport - (loptička, činka),
postroj,
kapsička na pochúťky (pamlsky),
pešek,
miska.
K čisteniu psa náleží: kefa, hrebeň, handra (uterák), handrička na vytieranie očí. Čistenie sa prevádza min.1 x týždenne v prípade silného znečistenia ihneď. Za chladného počasia ak je srsť psa premočená, musí sa vytrieť do sucha.
Pri čistení sa zachováva spravidla tento postup:
  • psa uviažeme (pokiaľ si na tieto úkony nezvykne),
  • začíname s prečesávaním srsti (v smere rastu srsti) od hlavy cez krk, trup, končatiny a chvost,
  • kefou postupne očistíme ľavú aj pravú stranu v smere po srsti aj proti srsti,
  • dôkladne vyčistíme hlavu, zátylok, pod ušami, slabiny a koreň chvosta,
  • po vyčesaní kefou uhladíme psa handrou (uterákom),
  • oči čistíme sterilnou čistou handričkou, najlepšie gázou ,,nie vatou!,, používame Bórovú vodu, Opthal a pod.,
  • pri ušiach čistíme len ušnicu, v prípade znečistenia zvukovodu sa odporúča OTIFREE - roztok rozpúšťa ušní maz a nečistoty, znižuje počet baktérií a kvasiniek vo zvukovode,
  • pri čistení sa venuje pozornosť nálezu parazitov a k zmenám srsti a kože,
  • nedostatočne odbrúsené pazúry zastrihávame
    ak chcete mať istotu, predtým ako začnete vyčesávať dajte pod psa bielu plachtu na ktorej uvidíte ,,všetko,, čo z neho popadá
K zamedzeniu vzniku infekčných chorôb nesmieme zabudnúť aj na pravidelné čistenie miesta ustajnenia a výstroje. Koterec a búda sa čistí denne, umýva raz za týždeň a podľa potreby aj viac krát. Dezinfekcia sa prevádza raz za mesiac dezinfekčným roztokom - vydrhnutím búdy, podlahy a stien.
Odčervovanie a odhmyzovanie:
  • napadnutie črevnými cudzopasníkmi zisťujeme ,,denne,, v truse, v ktorom sa môžu objaviť škrkavky, alebo články pásomnice - odčervenie vykonávame minimálne 2x do roka (odporúča sa každého štvrť roka)
  • napadnutie vonkajšími cudzopasníkmi zisťujeme ,,denne,, starostlivou prehliadkou srsti a kože - vykonávame minimálne 1x do roka (používame antiparazitárne prípravky)
KÚPANIE
Teplota vody by mala dosahovať najmenej 10C°. Pri rieke volíme pozvoľný tok bez silných prúdov a vírov.
V zime psa nekúpeme, ale môžeme ho vytrieť čistým snehom. Psa kúpeme bez výstroja, nesmie byť rozhorúčený, unavený alebo práve nakŕmený a nesmie sa do vody hádzať.
Po kúpaní má mať pes dostatok času na to, aby sa osušil.
PREPRAVA
  • psa nekŕmime 12 hodín pred prepravou dopravnými prostriedkami
  • pri preprave máme u seba očkovací preukaz (do zahraničia je potrebné potvrdiť veterinárny preukaz od svojho veterinárneho lekára a nezabudnúť aj od štátneho veterinárneho lekára. Toto potvrdenie nesmie byť staršie ako 3 dni.)
  • pes musí byť opatrený obojkom, vodítkom, náhubkom (vlak, autobus a pod.)
  • pri dlhšej ceste dávame psovi v pravidelných intervaloch piť a umožníme mu vymočenie
  • v určitých prípadoch sú odporúčané prepravné boxy
Správna výživa je jednou z najdôležitejších podmienok dobrého zdravotného stavu psov a zaistenia ich plnej pracovnej schopnosti a výkonnosti. Základné stavebné látky, ktoré pes potrebuje ku svojej výžive sú: bielkoviny, tuky, cukry, minerály, vitamíny a voda. Z toho sú pre život nevyhnutné hlavne živočíšne bielkoviny, minerálne látky, vitamíny a voda.
Ďalšie doplňujúce informácie o výžive získate: tu
Choroby psov
Príčiny, ktoré hrozia normálnemu chodu životných prejavov tela, je veľmi veľa. Vysoká alebo veľmi nízka teplota prostredia, úrazy a poranenia, chemické látky, jedy, mikróby, cudzopasníci, hmyz a iné, môžu byť príčinami rôznych ochorení.

Príčinou chorôb dýchacích orgánov je vo väčšine prípadov nachladenie a chorôb zažívacích orgánov môžu byť rôzne chyby v kŕmení psa.

Príčinou nákazlivých chorôb sú rozličné drobné organizmy - baktérie, vírusy, parazity.

V dôsledku rôznych mechanických vplyvov (nárazy, pády, nepodarený skok a pod) dochádza k pomliaždeninám, zlomeninám, vykĺbeniam, natiahnutiam a pretrhnutiu väzov.

Vplyvom vysokej teploty na telo zvieraťa (pri styku s ohňom a vriacimi tekutinami) vznikajú popáleniny.

Ak sa v prenikavo studenej zime musí pes dlho zdržovať mimo svojho prirodzeného priestoru dochádza vplyvom vetra a mrazu za zvýšenej vlhkosti vzduchu k omrzlinám.
Príčinou chorôb uší a očné choroby sú spôsobené väčšinou baktériami.
Vyšetrovanie chorého psa:
vykonávame podľa možností cez deň, alebo pri dobrom osvetlení. Vyšetrovanie je potrebné začať predovšetkým pozorovaním psa, všímame si správanie, jeho reakcie na psovoda, držanie tela pri státí, v sede a v pohybe, jeho chuť k žrádlu. Ďalej si treba všimnúť moč, výkaly a spôsob ako pes špiní a močí.
Výber z najčastejších chorôb psov:
  • Ekzém - nenákazlivá kožná choroba, postihuje všetky plemená v každom veku, spôsobuje ho vlhkosť, nekvalitná neplnohodnotná strava, nečistota, dráždivé látky. Formy sú suché a mokvavé. Mokvavý ekzém prebieha väčšinou ako prudké ochorenie, suché naopak pomalé, ktoré sa vlečie. Postihnuté miesto je sprevádzané svrbením, pes si miesto olizuje, škriabe, čím napomáha k šíreniu chorobného procesu.
  • Zápal vonkajšieho zvukovodu - môže byť vyvolaný ekzémom v okolí ucha alebo nahromadením mazu vo vonkajšom zvukovode, vyznačuje sa vyššou teplotou ucha, bolestivosťou a výtokom zo zvukovodu. Pes trepe ušami a v prípade jednostranného zápalu nakláňa hlavu na chorú stranu (v tomto prípade vždy nechať vyšetriť ucho u veterinárneho lekára či sa nejedná o cudzí predmet napr. osinu).
  • Nádcha - výtok vodnatého, hlienovitého alebo hnisavého výtoku z nozdier, pes často kýcha, krúti hlavou, dýchanie je sťažené. Chorého psa izolujeme od ostatných psov, majúc na zreteli, že nádcha je jedným z príznakov psinky.
  • Kĺbový reumatizmus - spôsobuje chladno a vlhko, príznaky sú zvýšená teplota, zdurenie kĺbov, krívanie. Prejavuje sa rôznym stupňom krívania, hojdavou chôdzou a rýchlou únavou psa.
  • Avitaminóza dospelých psov - vzniká v dôsledku jednotvárneho skrmovania potravy, chudobnej na vitamíny a minerálne látky. Začína chudnutie, sťažený pohyb, krvácanie ďasien a uvoľňovanie zubov, prípadne úhyn.
  • Psinka - nákazlivé, vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom čriev a pľúc, kašľom, ochorením centrálneho nervového systému. Šírenie infekcie vzduchom cez dýchacie ústrojenstvo a infikovanou potravou cez zažívací trakt.
  • Svrab - vonkajšie parazitné ochorenie, najčastejšie je napadnutý chrbát a temeno hlavy. K nákaze dochádza stykom s chorými psami. Toto ochorenie je prenosné aj na človeka.
  • Kliešte - pavúkovitý článkonožec, po nasatí viacnásobne zväčší svoj objem a je prenášačom nákazlivých chorôb
.
  • Blchy - môžu byť prenášači nákazlivých chorôb a ich larvy môžu byť medzihostiteľmi pásomnice psej.
  • Škrkavky - u psov sa vyskytujú dva druhy. Škrkavka psia a škrkavka šelmová. Príznaky u šteniat: nápadne zväčšené brucho, bolesti brucha, nechuť ku žrádlu, chudnutie, zaostávanie vo vzraste, prítomnosť škrkaviek v truse, srsť je hrubá a bez lesku.
  • Pásomnice - ploské článkovité červy, dosahujúce niekoľko metrov a sú prenosné na človeka. Prejavuje sa chudnutím, matnou, hrubou srsťou, hnačkou striedajúc zápchou, niekedy aj zvracaním a svrbením v konečníku. Prítomnosť článkov v truse.
Základné fyziologické údaje:
Telesná teplota (meraná v konečníku) 38 - 39 °C. Mladí jedinci a malé plemená až 39,4°C, veľké plemená a starí psi 37,5°C. Už krátkodobé rozčúlenie alebo väčšia námaha môžu behom niekoľkých minút zvýšiť teplotu až nad 39,5°C.
Pulz u dospelého psa je 70 - 120 za minútu, u šteniat 120 - 200. Mladší jedinci daného plemena majú rýchlejšiu frekvenciu pulzu ako starší, psi mierne pomalšiu ako suky. U psov sa vyskytuje takmer pravidelne fyziologická aritmia (nepravidelnosť) pulzu. Prejavuje sa krátkym prerušením pravidelného srdečného rytmu počas nadýchnutia s následným zrýchlením, čím je spozdenie nahradené. Tento fyziologický fenomén sa stráca pri zrýchlenom pulze a v stave vzrušenia. Pulz je najlepšie hmatateľný uprostred vnútornej plochy stehna (stehenná tepna).
Dych u kľudne odpočívajúceho psa je 12 - 40 frekvencií za minútu. Vykazuje však veľmi značné fyziologické kolísanie napr. rýchle dýchanie s vyplazeným jazykom pri ochladzovaní alebo stave vzrušenia. Fyziologická hranica veku je u psov veľmi individuálna, v priemere sa stanovuje na 10 -12 rokov. Malé plemená sa spravidla dožívajú vyššieho veku ako stredné a veľké plemená. Spôsob chovu a výživa sú rozhodujúcimi faktormi.
Zdroj: www.dobermann.sk, www.google.com
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama